Dadaizmus je charakterizovaný skôr ako medzinárodný prejav tvorivého ducha – stav mysle, životný štýl – než ako hnutie. Dadaistické myšlienky a aktivity totiž vznikali v New Yorku, Cürichu, Paríži, Berlíne, Hannoveri, Kolíne nad Rýnom i Barcelone. Názov hnutia pochádza zo slova "", ktoré jeho predstavitelia náhodne vybrali zo slovníka = uplatnenie princípu . Bol to literárny, myšlienkový a umelecký smer, ktorý sa rozvinul v roku vo Švajčiarsku, Nemecku a Francúzsku. Vznikol vo v Zűrichu, kde založil Hugo Ball . Stretávali sa tu dadaistickí umelci, ktorí tu vystavovali svoje diela. Dada reaguje na absurditu doby a vojny a umelci vedome provokujú a šokujú svojimi dielami. Zürišský Cabaret Voltaire bol literárnym klubom, výstavnou sieňou, javiskom a zároveň aj miestom zrodu hnutia. V r. 1918 vznikol dadaistický – Hnutie sa tu vymedzuje ako opozícia voči (a ďalším -izmom) s kultom sentimentálnej subjektivity, jeho cieľom bolo rozbiť tradičnú . Na čele dadaistov stál . Dada je teda (proti umeniu a filozofii).
Diela sú humorné, výsmešné, agresívne, akoby bez úcty (M. Duchamp: Mona Lisa, Shamberg: Boh, M. Ray: Dar). Vytvorili si vlastnú umenia, podľa ktorej dielo malo vyjadrovať nezmyselnosť a chaos skutočnosti sveta. Vo výtvarnom umení presadzovali oslobodenie vecí z ich obvyklých a následné položenie vecí do nových, nečakaných a celkom nelogických . Ich základnými technikami boli tzv. - tzn. nájdený objekt a . Vytvorili nové výtvarné postupy: PROLÁŽ, ASAMBÁŽ, (škvrna). Man Ray v médiu fotografie objavil (RAYOGRAM). Zrušili klasickú sochu a uviedli na stene alebo v priestore.