Narodenie: 27.02.1812 Horná Lehota |
Úmrtie: 10.05.1883 Horná Lehota |
Básnik, spoluautor Memoranda slovenského národa, stál pri vzniku Matice slovenskej, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu, je tvorcom historickej epiky a historického spevu.
Narodil sa v Hornej Lehote v roku 1812 v rodine evanjelického farára Adama Chalupku. Samo Chalupka pochádzal zo starej literátskej rodiny, o ktorej máme už správy zo 16. storočia. Bol mladším bratom dramatika Jána Chalupku ktorý bol prvým významným autorom veselohier, v ktorých zosmiešnil zaostalosť malomešťanov a odsúdil panštenie sa a odrodilstvo.
Základné vzdelanie získaval u otca - učiteľa a kazateľa, neskôr navštevoval od roku 1821 gymnázium v Gemerskej Teplici a od roku 1822 študoval na lýceu v Kežmarku. Tam naňho vplývali národne uvedomelí profesori Ján Benedikti a Matej Slavkovský, priatelia a spolupracovníci Jána Kollára. Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave filozofiu a teológiu.
Samo Chalupka sa stal jedným zo zakladateľov študentského samovzdelávacieho spolku Společnost česko-slovanská (1829), v rokoch 1831-32 jej podpredsedom, kde začal prednášať výklad Kollárovej Slávy dcery.
Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre, ale zaujímali sa i o dejiny, osud národov a ich zápas za slobodu.
Samo Chalupka prispel aj do prvého zborníka bratislavskej mládeže v tridsiatych rokoch, almanachu Plody (1836). Bol členom spolkov Vzájomnosť (1837) a Tatrín (1844). Stál pri vzniku Matice slovenskej a bol spoluautorom Memoranda slovenského národa. Študoval slovanské dejiny a ľudovú epiku, zbieral slovenské ľudové povesti a piesne.
Najplodnejšie obdobie jeho tvorby nastalo po roku 1860, po obnovení ústavnej vlády, po memorandovom zhromaždení (1861) a založení Matice slovanskej (1863).
Samo Chalupka pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, od roku 1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici. Po smrti svojho otca v roku 1840 prevzal faru v Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti.