Doplň chýbajúce slová z 1. dejstva Štepkovej hry Jááánošííík. Skús najskôr doplniť bez vypočutia ukážky. Ukážku rozhlasovej hry z roku 1970 si vypočuj až v prípade, keď nebudeš vedieť doplniť všetky slová. Môžeš získať rovných 100 bodov!


I. dejstvo: Zrodenie legendy

VEDÚCI: Kde bolelo, tam bolelo, bol deň ako každý tretí... či druhý. V dedine žila jedna ťarchavá žena, pani Jánošíková, rodená Trautenbergerová. sedávala pri okne i sa pozerala na mesiac, i takto si : Ešte deväť mesiacov.“ Jej muž, Jonathan Jánošík, vlastným menom Weissmann, sedel pri okne i si brúsil zuby na , i na Slovenky idúce popod i takto si si: „Už som .“ Ja veru, ťažké to boli časy. Takto to vyzeralo v ten deň, či vlastne večer, v rodine Jonathana Jánošíka a jeho , pani Dagmar Jánošíkovej... rodenej .
HEREC: Chystá sa k .
VEDÚCI: A kdeže sa chystá k pôrodu, meno moje, kdeže?
HEREC: Kdeže by sa chystalo, no predsa tam, ktosi stenie za ste... za sce... za tým ...
VEDÚCI: A ktože to tam stenie za tým oným tam, ktože to tam ?
HEREC: Nuž, ktože by to asi bol, kto, hm, áno, veďže pozri, nazri, aha, pani . Pozri, čo žien je pri nej!
VEDÚCI: A ? už pri nej nie sú!
HEREC: Haha, čože už by tam robili.
VEDÚCI: „Podaj mi vodu, vodu, vodu,“ prvá žena rečie, „vodu, vodu...“
HEREC: hihi, toľko vody...
HEREC: „Vodu, nie , ty ťuťmák,“ druhá na to.
VEDÚCI: A už by sme sa nemali pozerať!
HEREC: Ty , mne je to jedno.
VEDÚCI: Aha, už je to, dokonca už aj prichádza on, nášho srdca šampión, náš Juraj.
HEREC: Náš !
VEDÚCI: Náš !
HEREC: Náš, oný, !
VEDÚCI: Náš Juraj !
VEDÚCI + HEREC: Už je tu!


MAMIČKA: Ja som tvoja , láskou zohrievam, a toto je tvoja staršia sestrička.
HELENA: Helena, ma.
MAMIČKA: A toto je tvoj pôvodca, , tvoj otec, zoznámte sa
OTEC: Já som otýc... A kto je ?
MAMIČKA: Ťažko sa nám žije, , otecko robí na a každý sa mu smeje. Ani tej strovy nieto, iba pagáčkov a trochu toho ... To je koza , večne býva . Aj minule, prišla domov , dopol . Ale mlieko má . Lež, načo ti to všetko rozprávam, keď ti ešte mlieko po tečie.
OTEC: Vrchnost nás . , desátky, dolníci, králi, esá... Ten kúsek pôdy, ten nás veru nemóže uživit. A k tomu šeckému je ešte slaná od potu a od mozolov, .
MAMIČKA: Ešteže je tá výroba. Otecko robí speváka v , a ja tancujem ako iní .
HELENA: Milí rodičia, vážení . Minule, ako som žala trávu , prišiel za mnou Révay.
MAMIČKA + OTEC: Ách, také čosi, ách také čosi, Artuš RévaY?
HELENA: sám...
MAMIČKA: Porozprávaj nám, dcéra naša, ako za tebou prišiel sám pán Artuš Révay.
HELENA: Nuž, sa to zbehlo takto. Ako som žala trávu žala, na lúke nebolo dohromady nikoho, celá naša . A tu som ho . Zastal predo mnou, zrazu z . Prišiel na bielom koni ako .
MAMIČKA: Si si istá, dcéra moja, že pán gróf sedel na koni?
HELENA: Žeby sedel na ? Už ani neviem, , bol to on. Mal fúziky a bičík, čo na konci . Priblížil sa ku mne na takých krokov a takto mi zašepkal do uška: „Anička, dušička, !“
MAMIČKA: A ty si sa naňho vykašľala!
HELENA: Ja veru nie, som, ja veru nie som taká, za akú ma vy, pán , máte. Vieme my, , čo vy, páni, máte za ho.... Dievča pripraviť o . Nie a nie a just nie. A , odkiaľ viete, že som , ha?
MAMIČKA: Zasa si v krčme! by to vedel!
HELENA: Pán gróf sa a povedal, že on vie, že on má taký , či čo. No a potom povedal, že by ma chcel .
OTEC: je naše panstvo...
MAMIČKA: na nás dane aj grófov.
OTEC: Ej, zapád, ale ja raz vytáhnem... !
MAMIČKA: !
OTEC: !
MAMIČKA: A ! A sa! Keď Jurko , pomstí naše .
OTEC: Tak ty si sa, naša, dala zvýst?
HELENA: Áno, až po .
MAMIČKA: Vidíš, , všetko vidíš, nič ti . si sa...
OTEC: Mohli byt asi hodiny, nevšimol som si dobre, lebo já, , hodiny .