- kráľ všetkých - si rád po dobrom obede zdriemol v tieni . Ako tak , pribehla sivá a koncom chvosta pošteklila leva pod . Lev zareval strašným hlasom a hľadal okolo seba nepriateľa, ktorý ho vyrušil v sladkom . Keď zbadal pod kríkom , chytil ju do pazúrov, že ju hneď zožerie.

"Nože, počkaj, najmocnejší z ríše zvierat," zapišťala . "Nezabíjaj ma! Hoci som maličká, ešte ti raz dobre poslúžim. Veď čo z toho budeš mať, keď ma zabiješ?"

Lev neveriaco pokrútil hlavou, ale nálada sa mu vylepšila, tak sa nad myškou zľutoval a pustil ju.

"No, bež, ty , kým si to nerozmyslím!" zavrčal a myši nebolo viac treba - rozbehla sa ozlomkrky preč.

O pár dní sa v ukázali . Pripravili a už sa tešili na dobrý lov. Tak sa stalo, že keď sa lev ponáhľal z rannej obchôdzky, zamotal sa do jednej zo . Bránil sa, ako vedel, driapal a hrýzol, ale sieť bola príliš pevná. Sadol si a smutne čakal na svoj koniec. Každé zviera, čo išlo okolo, len pokrútilo hlavou, ale žiadne sa neodvážilo prísť mu na pomoc, lebo lovci boli neďaleko. Iba malá sivá myška sa predierala pomedzi trávu, aby splnila, čo levovi sľúbila.

"Och, škoda, že si taká malá a slabá," skučal lev. "Ty mi pomôcť nemôžeš!"

Myš však nečakala ani chvíľočku a pustila sa silnými do . Vyhrýzla do nej takú , že lev sa cez ňu ľahko dostal na slobodu. Iba mu zakývala chvostom a zmizla v .