Často bolo Daidala vídať medzi stĺpmi rozostavaných chrámov, obklopeného húfom učeníkov z najvznešenejších [???] rodín. Ale najšikovnejší z jeho učeníkov nemal vznešených a mocných rodičov. Najnadanejším bol chudobný syn Daidalovej sestry [???]. Nemal viac ako dvanásť rokov, a už vynašiel hrnčiarsky kruh. Všimol si zubatú chrbticu v tele rýb a podľa jej vzoru zhotovil prvú [???]. Podarilo sa mu aj spojiť klbom dve rovnako dlhé železné ramená a zostrojiť tak [???].

Bohyňa [???] zachytila padajúceho chlapca, ktorého si pre jeho šikovnosť a usilovnosť obľúbila. Zachytila ho v lete a premenila na vtáka. Dodnes sa [???] bojí výšok, lieta nízko a hniezdi na zemi, na lúkách v malých jamkách. Je opatrná a varuje pred nebezpečenstvom aj okolitých vtákov.

Daidalov zločin neostal utajený. Nejaký neskorý chodec uvidel, čo sa stalo, a udal páchateľa. Daidalos vedel, že neujde trestu, preto včas ušiel aj so synčekom Ikarom na ostrov [???].

Krétsky kráľ Minos uvítal s radosťou na svojom hrade slávneho umelca. Hľadal práve staviteľa, ktorý by mu postavil mimoriadne väzenie pre obludu [???].

Kreslil si ich [???], sledoval ich let a tajne pripravoval útek. Obstaral si perá rôznej veľkosti a jednej noci, ukrytý pred ľudskými zrakmi, dal sa do práce. Ľanovou niťou zväzoval k sebe perá od najkratšieho po najdlhšie. Spájal ich [???] a ten s perím máličko zahol. Daidalov výtvor tým dostal tvar perutí. Dvoje vyrobil pre seba a dvoje menších pre [???].

Daidalos poučoval syna:
“Daj pozor, Ikaros, nelietaj veľmi vysoko. [???] by ti roztopilo na krídlach vosk a opálilo by ti perie.

Pod nimi si [???] zacláňali dlaňou zrak, dívali sa do neba a vraveli si:
“Zaiste to bohovia z [???] letia pozrieť na zem, ako ľudia žijú.”

Ako štvaný ušiel Daidalos na krídlach z ostrova a odletel ďaleko od svojej vlasti, na [???].