Mária Rázusová-Martáková
Bola slovenská poetka, dramatička a prekladateľka, sestra slovenského spisovateľa Martina Rázusa.Narodila sa v rodine roľníka a garbiara. Vzdelanie získala vo Vrbici, Liptovskom Mikuláši a v učiteľskom ústave v Prešove. Pracovala ako učiteľka v Dolnom Srní, Bratislave a Martine. V roku 1939 musela učiteľské povolanie zanechať pre pretrvávajúci reumatizmus a obmedzenú pohyblivosť. Vtedy začala redigovať Dobré slovo a po vojne aj časopis pre deti Slniečko. Po roku 1948 odišla na invalidný dôchodok a venovala sa literárnej, prekladateľskej a redaktorskej práci. V roku 1961 sa s manželom presťahovala do Bratislavy. V roku 1964 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Zomrela v tom istom roku v Bratislave. Pochovaná je v Liptovskom Mikuláši.Literárne sa začala prejavovať už počas štúdia v učiteľskom ústave. Svoje prvé diela uverejňovala najmä časopisecky. Venovala sa tvorbe pre deti a mládež, no najmä poézii. Okrem vlastnej poézie a prózy pre deti i pre dospelých sa venovala tiež prekladom z francúzštiny a ruštiny, pričom jej preklady zohrali významnú úlohu v dejinách slovenského prekladu. Venovala sa tiež publicistike – príležitostne uverejňovala v časopisoch portréty spisovateľov (Svetozár Hurban Vajanský, Alexander Sergejevič Puškin, Ivan Andrejevič Krylov a i.), ale tiež články o jazyku. Jej vyjadrovanie je veľmi prosté, úprimné a vo svojich dielach vyjadruje svoj vlastný postoj k životu, pričom svoje videnie sveta dokázala opísať veľmi sugestívne.
Bola slovenská poetka, dramatička a prekladateľka, sestra slovenského spisovateľa Martina Rázusa.Narodila sa v rodine roľníka a garbiara. Vzdelanie získala vo Vrbici, Liptovskom Mikuláši a v učiteľskom ústave v Prešove. Pracovala ako učiteľka v Dolnom Srní, Bratislave a Martine. V roku 1939 musela učiteľské povolanie zanechať pre pretrvávajúci reumatizmus a obmedzenú pohyblivosť. Vtedy začala redigovať Dobré slovo a po vojne aj časopis pre deti Slniečko. Po roku 1948 odišla na invalidný dôchodok a venovala sa literárnej, prekladateľskej a redaktorskej práci. V roku 1961 sa s manželom presťahovala do Bratislavy. V roku 1964 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Zomrela v tom istom roku v Bratislave. Pochovaná je v Liptovskom Mikuláši.Literárne sa začala prejavovať už počas štúdia v učiteľskom ústave. Svoje prvé diela uverejňovala najmä časopisecky. Venovala sa tvorbe pre deti a mládež, no najmä poézii. Okrem vlastnej poézie a prózy pre deti i pre dospelých sa venovala tiež prekladom z francúzštiny a ruštiny, pričom jej preklady zohrali významnú úlohu v dejinách slovenského prekladu. Venovala sa tiež publicistike – príležitostne uverejňovala v časopisoch portréty spisovateľov (Svetozár Hurban Vajanský, Alexander Sergejevič Puškin, Ivan Andrejevič Krylov a i.), ale tiež články o jazyku. Jej vyjadrovanie je veľmi prosté, úprimné a vo svojich dielach vyjadruje svoj vlastný postoj k životu, pričom svoje videnie sveta dokázala opísať veľmi sugestívne.
