Počiatky filozofie až po renesančnú novovekú filozofiu

QUIZ

  
Prečítaj si krátky text o tom ako vzniká filozofia, pre lepšie porozumenie kvízových otázok. Po prečítaní textu, môžeš žačať riešiť jednotlivé kvízové otázky.Tento kvíz obsahuje 13 otázok rôzneho typu. Všetky otázky sú zamerané na filozofiu od jej počiatku až po renesančnú filozofiu novoveku vrátane.Niektoré otázky majú jednu správnu odpoveď, iné majú viac správnych odpovedí a ďalšie sú určené na doplnenie slova, poprípade slovného spojenia. Ak nevieš určiť správnu odpoveď a je možné použiť nápovedu, môžeš stlačiť na nápovedu = ?, pozor za nápovedu sa odrátavajú %. Dávaj pozor na časomieru a prosím dbaj na diakritiku

Ako vzniká filozofia ?

Prečítaj si krátky text o tom ako vzniká filozofia, pre lepšie porozumenie nasledujúcich kvízových otázok :)

Filozofia nepredpokladá určitý vedecký spôsob skúsenosti. Vychádza z predvedeckého, každodenného spôsobu skúsenosti, v ktorom je svet odhaľovaný pre naše poznanie, konanie a rozum jazykom bežnej reči. Filozofovanie je proces kladenia si rozmanitých otázok, ktoré vyplývajú z daného filozofického problému a sprevádza ich údiv a/alebo pochybnosť. Dôležitou súčasťou tohto procesu je i hľadanie odpovedí na otázky. Pri hľadaní odpovedí sa striktne používa rozum.

Východiskom všetkého filozofovania je skúsenosť. Filozof vychádza z dôverne známeho každodenného sveta svojej skúsenosti. Tento svet však stráca samozrejmosť a dôvernú známosť a stáva sa problémom. Hovoríme o vzniku filozofického problému. Jestvujú celkovo dva spôsoby, ako začať filozofovať:

údiv – postoj človeka, k niečomu
pochybovanie – zamýšľanie sa nad niečim

Podľa Platóna je údiv postoj takého človeka, ktorý skutočne miluje pravdu. Podľa Aristotela ľudia začali filozofovať, aby unikli nevedomosti vo veci, ktorej sa čudovali. Každodenné skúsenostné vedenie sa v údive totiž javí ako nevedomosť. Dôverne známe bytie na svete sa ukazuje náhle ako povrchné a nevlastné. Podľa Sokrata je na začiatku filozofie údiv. Stratou samozrejmosti sa skúsenostné vedenie spochybňuje. Človek sa snaží podrobiť svoje empirické poznanie a každodenný skúsenostný svet kritike a dosiahnuť novej, základnej istoty. Svoju pochybnosť však môže prekonať iba tak, že ju vezme radikálne vážne a privedie ju až do posledného dôsledku.