Kde bolo, tam bolo, bolo raz [?] dievčatko. A dievčatko malo [?]. Dievčatko bývalo v [?], stará mama v neďalekej hore.
Stará mama uplietla raz svojej vnučke červenú [?]. Čiapočka dievčatku tak pristala, že každý, kto ho v nej uvidel, sa pýtal:

„Červená Čiapočka, kde ideš? Červená Čiapočka, čo nesieš?“

Dievčatko sa s každým pekne rozprávalo, preto ho mal každý rád. Aj toto meno mu dávali len z lásky. Napokon ho nik inakšie nevolal, len Červenou Čiapočkou.
Raz [?] povedala dcérke:

„Červená Čiapočka! Ochorela nám stará mama, zanesieš jej [?].“

Červená Čiapočka poznala dobre [?] k starej mame. Neraz jej už niesla čerstvý chlieb alebo [?]. A stará mama vždy mala pre ňu nejaký cukríček.
Mamička doniesla košík, pokládla doň kastróliky, hrnček, chlieb a [?]. To všetko zakryla obrúskom a podala dievčatku:

„Cestou sa mi nikde nepristavuj!“ napomenula dievčatko.

„Nie, nie! Pôjdem rovno k [?].“ sľubovalo ono.

A tak si ide Červená Čiapočka chodníkom hore. Ide, ide – stretne ju [?].