„Kohút to je veľký pán,
po dvore si chodí,
nespočítam koľko rán,
ma už takto budí.
Kikirikí, dobré ráno,
ako sa ti u nás spalo?
Nasyp mi hneď trochu zrna,
kým sa strhne trma-vrma.
Prasiatko sa rozkrochkalo,
tiež mám jedla veľmi málo!
Kohút, ty nemôžeš spať,
ale ostatným daj podriemať.
Dunčo vrtí chvostom zase,
Je ráno? Bolo na čase.
Oddýchnuť si je mi treba,
strážil som vás od večera.